Články

>> obchodné právo

Uznanie dlhu a uznanie záväzku

Uznanie dlhu je občianskoprávny inštitút a uznanie záväzku je obchodnoprávny inštitút. Uznanie dlhu sa použije vtedy, ak sa zabezpečuje záväzok, ktorý vznikol z občianskoprávnych vzťahov a uznanie záväzku sa použije vtedy, ak sa zabezpečuje záväzok vzniknutý z obchodnoprávnych vzťahov. Uznanie dlhu, resp. záväzku je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku. Jeho význam spočíva najmä v tom, že uľahčuje procesnú situáciu veriteľa v prípade, ak súdne vymáha svoj nárok voči žalovanému dlžníkovi. Cieľom tohto článku je poukázať na podmienky, predpoklady ako aj výhody a nevýhody uznania dlhu, resp. záväzku. 

UZNANIE DLHU

Uznanie dlhu:

a. je jednostranný právny úkon dlžníka voči veriteľovi;

Dlžník adresuje veriteľovi svoj prejav vôle, že uznáva svoj záväzok z konkrétneho dôvodu a v konkrétnej výške.

b. musí mať písomnú formu;

Písomnú formu predpisuje Občiansky zákonník.

c. obsahuje potvrdenie dlžníka, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu (kauzy) a čo do výšky;

Z právneho úkonu dlžníka musí byť zrejmý dôvod (napr. uzatvorená zmluva o pôžičke, kúpna zmluva, vzniknutá škoda a pod.) a presne určená výška pohľadávky, t.j. presne určená výška dlhu.

d. zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase jeho uznania dlžníkom trval;

Domnienka existencie dlhu je vyvrátiteľná, tzn. dlžník, ktorý uznal svoj dlh, môže namietať, že dlh vôbec nevznikol alebo že dlh v čase uznania dlhu už nebol platný.

Z uvedeného vyplýva, že uznanie dlhu dlžníkom uľahčuje procesnú situáciu veriteľa, nakoľko veriteľ už nemusí preukazovať existenciu dlhu, ale naopak dôkazné bremeno sa presúva na dlžníka. Tzn. ak by dlžník namietal existenciu dlhu, tak sám dlžník by musel preukázať, že dlh nevznikol. Ak by dlžník túto skutočnosť nepreukázal, platí, že dlh existuje čo do dôvodu a do výšky uvedenej v uznaní dlhu a dlžník je povinný tento dlh voči veriteľovi uhradiť.

e. má zabezpečovaciu funkciu, ktorá zakladá plynutie novej desaťročnej premlčacej lehoty na vymáhateľnosť pohľadávky;

V prípade sporu medzi veriteľom a dlžníkom už veriteľ nemusí dokazovať, že dlh v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Veriteľ taktiež nemusí dokazovať ani výšku dlhu. Bez existencie uznania dlhu dlžníkom by veriteľ uvedené skutočnosti preukazovať musel.

Premlčanie práva predstavuje oslabenie práva. Oslabenie práva sa prejavuje v tom, že po uplynutí premlčacej lehoty, v ktorej sa právo veriteľa na zaplatenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi neuplatnilo, súd nemôže priznať veriteľovi premlčané právo, ak dlžník vznesie námietku premlčania. Uznanie dlhu dlžníkom zakladá plynutie novej desaťročnej premlčacej doby, a tým sa predĺži obdobie, kedy je pohľadávka veriteľa vymožiteľná a neoslabená.

Napr. pohľadávka veriteľa bola splatná do 05.09.2011, t.j. všeobecná trojročná premlčacia lehota na vymoženie pohľadávky začne plynúť odo dňa 06.09.2011 a uplynie 06.09.2014. Ak by dlžník neuznal svoj dlh, premlčacia lehota uplynie dňa 06.09.2014. Ak však dlžník uzná svoj dlh napr. 15.12.2013, tak začína plynúť nová desaťročná premlčacia lehota na vymoženie práva, ktorá začína plynúť od 16.12.2013 a uplynie 16.12.2023. Lehota na vymoženie pohľadávky sa tým výrazne predĺži a postavenie veriteľa sa tým značne posilní.    

f. nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a vznik nového záväzku.

Uznaním dlhu dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatia plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, ale pôvodný záväzok nezaniká.

Na dosiahnutie vyššie uvedených účinkov zabezpečenia pohľadávky, musí dlžník:

g. písomne uznať svoj dlh;

h. dlh musí uznať čo do dôvodu a čo do výšky.

Uznať možno aj premlčaný záväzok. Uznanie premlčaného záväzku však spôsobuje vznik právnej domnienky o existencii dlhu v čase jeho uznania iba v prípade, ak dlžník o premlčaní záväzku v čase uznania záväzku vedel. Ak dlžník v čase uznania dlhu o premlčaní nevedel, nevyvoláva jeho uznanie právne následky uvedené vyššie.

UZNANIE ZÁVÄZKU

Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník môže tento predpoklad vyvrátiť, len ak preukáže opak, teda neexistenciu záväzku v čase uznania. Uvedená právna domnienka existencie záväzku sa viaže k okamihu uznania.

Pokiaľ ide o určitosť uznania záväzku, v praxi veľmi často dochádza k uznaniu formou odkazu na zmluvu alebo na faktúru, ktorej sa uznanie týka.

Dôvodom vzniku záväzku, ktorý je predmetom uznania, môže byť:

a. Zmluva (napr. Kúpna zmluva; Objednávka a jej akceptácia veriteľom); alebo

b. Záväzok vzniknutý zo spôsobenej škody; alebo

c. Nepeňažný záväzok (napr. záväzok dlžníka zhotoviť dielo, na ktoré sa zaviazal).

Pre platnosť uznania záväzku zákon vyžaduje:

a. písomnú formu;

b. určitosť vôle.

Záväzok môže byť v čase uznania už premlčaný.

Za uznanie záväzku sa považuje aj konkludentné uznanie, ak dlžník napr.:

a. zaplatí úroky zo sumy, ktorá je predmetom záväzku, alebo

b. plní čo i len čiastočne svoj záväzok, a pod.

Toto uznanie záväzku sa uplatňuje najmä v prípade plnenia záväzku, kde predmet plnenia je dohodnutý v splátkach napr. ak je dohodnutý splátkový kalendár a dlžník po niekoľkých splátkach prestane plniť. Tým, že platil jednotlivé splátky, uznal svoj záväzok.

Účinky uznania záväzku

a. zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval, čo v prípade súdneho sporu znamená presun dôkazného bremena na dlžníka,

b. uznaním záväzku dochádza k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej lehoty a začína plynúť nová štvorročná premlčacia lehota a v prípade opakovaného uznania premlčacia lehota skončí najneskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď po prvý raz začala plynúť. 

UZNANIE DLHU, RESP. ZÁVÄZKU VO FORME NOTÁRSKEJ ZÁPISNICE

Všetky hore uvedené účinky uznania dlhu, resp. záväzku, môžu nastať aj v prípade, ak dlžník uzná záväzok do notárskej zápisnice. Takúto notársku zápisnicu možno opatriť tzv. DOLOŽKOU VYKONATEĽNOSTI podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“). Doložka vykonateľnosti zabezpečí, že na základe notárskej zápisnice, ktorou dlžník uznal svoj záväzok, možno vykonať exekúciu, teda uznaný záväzok je priamo exekučným titulom.

V podstate ide o dohodu povinnej osoby a oprávnenej osoby na splnení záväzku a veriteľ môže na základe takejto notárskej zápisnice viesť exekúciu bez predchádzajúceho vyhľadávacieho súdneho konania (bez podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, samotná notárska zápisnica je podkladom na vykonanie exekúcie).

Exekútor môže vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú:

a. právny záväzok (dlžná suma);

b. vyznačenie oprávnenej osoby (veriteľ);

c. vyznačenie povinnej osoby (dlžník);

d. právny dôvod (kúpna zmluva, faktúra, vznik škody, objednávka dlžníka a jej akceptácia veriteľom); 

e. predmet plnenia (tovar, služba a pod.);

f. čas plnenia (dátum dodania tovaru alebo služby, deň vzniku škody a pod.);

g. súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou (obsahuje ho samotná notárska zápisnica).

Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Súhlas povinného s vykonateľnosťou jeho záväzku nemôže byť dodatočne odvolaný.

Jediná nevýhoda uznania záväzku dlžníkom do notárskej zápisnice, je pomerne vysoký poplatok notára za spísanie notárskej zápisnice obsahujúcej uznanie záväzku a doložku vykonateľnosti, nakoľko sa poplatok pre notára vypočítava z hodnoty uznávaného záväzku.

VÝZNAM UZNANIA ZÁVÄZKU V KONKURZE

Uznanie záväzku dlžníkom v konkurze ako jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku má význam iba v tom, že uľahčuje procesnú situáciu veriteľa v rámci preskúmania pravosti pohľadávky v konkurznom konaní. Prieskum prihlásených pohľadávok je zložitý proces, ktorý prebieha od vyhlásenia konkurzu. Prihlásené pohľadávky správca preskúma najmä tak, že ich porovná s účtovnou a ďalšou dokumentáciou odovzdanou úpadcom a ním zostaveným zoznamom záväzkov. Ďalšie poznatky o prihlásených pohľadávkach potom správca získa z úpadcových vyjadrení, námietok a podnetov na popretie prihlásených pohľadávok.

_ _ _
6.9.2011, JUDr. Martina Žigová







Diskusia (1)

1.
drev@centrum.sk | 20.2.2013 13:41
odpis pohľadávok SocPoist ma nejaky cas.limit?

Opíšte kód na obrázku:

dizajn © šomšák, 2010